Vo vzduchu ktorý vdychujeme je 21% čistého kyslíka . Bez tohto kyslíka prežijeme len niekoľko minút, napr. mozgové bunky odumierajú už po 6 minútach. Nestabilne kyslíkové molekuly sú tie, ktoré strácajú na svojej obežnej dráhe v pároch krúžiace elektróny a to jeden z páru. Tým sa stávajú voľnými a keďže v zapätí chcú ten stratený elektrón nahradiť, naviažu sa na iné molekuly kyslíka a vznikne reťazová reakcia.
Tie spomínané voľné molekuly sa agresívne správajú tým, že za každú cenu chcú nahradiť svoj chýbajúci elektrón a bezcieľne sa mátajú vo vzduchu, preto aj radikály. voľné radikály teda. Tieto vznikajú bežne pri výmene látkovej, alebo dobrý príklad je tunel; keď vojdete do tunela váš organizmus je napadnutý miliónmi voľných radikálov a za niekoľko minút vonku lapáte po čerstvom vzduchu, cítite sa o 15 rokov starší a aj tak vyzeráte. Nuž takto je 70 biliónov buniek nášho tela napádaných, každá z nich asi 10 000 krát za deň a u fajčiarov pre porovnanie 80 000 krát.
Čo spôsobujú tieto voľné radikály?
Pri nesprávnej životospráve sú bunky v tele a tým aj ich steny menej elastické a môže sa stať, že spomínané radikály, teda nestabilné molekuly kyslíka preniknú do tela buniek a narušia jadro bunky, čím spôsobia skorší úhyn buniek a zároveň je narušená dedičná trvanlivosť, či vlastnosť nových.
Treba spomenúť, že cez 90 % buniek nášho tela (mozog vynímajúc celkom) sa po 120 dňoch obnovuje a tým spomínaným atakovaním a narušovaním dedičného kódu, ďalšia generácia buniek žije kratšie, napr. 117 dní.
Takto sa vysvetľuje aj proces starnutia, pretože keď sú bunky organizmu napádané častejšie, ako vo vyššie uvedenom príklade, starnutie je zrýchlené, ako to u fajčiarov, podľa korytnačej koži sa podobajúcej tvári často vidíme.
Teraz príde často tá známa rada lekára, prestaň fajčiť. Ľahko povedané; o to ľahšie, keď lekár sám fajčí, a teda tiež nie je presvedčený o tom, čo sám nariaďuje. Naskytuje sa teda otázka, ako proti voľným radikálnym molekulám kyslíka postupovať. Tu majú výborný účinok antioxidačné látky, ako su v prvom rade Vitamíny C a E.
Prof. Pauling konzumoval neuveriteľné množstva vitamínu C denne a dožil sa aspoň Nobelovej ceny a až vo vysokom veku zomrel - zlé jazyky tvrdia- na rakovinu.
Nuž aký je biochemický chod pôsobenia vitamínov C a E?
V boji proti voľným radikálom je to tak, že Vitamín E odovzdáva dobrovoľne svoje elektróny tým spomínaným radikálnym molekulám, čím vznikne Tokoferol-Radikál a tento je potom neutralizovaný vitamínom C, pričom je vitamín E uvoľnený. Bez spolupráce týchto dvoch vitamínov antioxidačný proces neprebehne.
Háčik je v tom, že vitamin C je rozpustný vo vode a vitamin E je nerozpustný, zato sa nachadza v olejoch.
Vitamin C sa nemôže konzumovať z opísaneho dôvodu do zásoby, prebytok sa vylučuje močom, preto tento vitamín sa musí neustále dodávať organizmu, aby mohol neutralizovať Tokoferol-Radikály (synteticky vitamín E sa nazýva tokoferol). Tým, že tieto dva vitamíny majú rôznorodú funkciu, sú rozdielne rozpustné a preto sa ani žiaľ nenachádzajú v jednej substancii. Sú na seba závislé v spoločnej antioxidatívnej činnosti a konzumujú sa zväčša oddelene od seba, pritom niekedy chyba vitamín C, inokedy zase vitamín E.
Napr. Procyanidin (OPC) je jedna z takýchto antioxidatívnych látok. Jedna sa o bioflavon, nachádzajúci sa v červenom vine , ale hlavne v hroznových jadierkach, teda v oleji z hroznových jadierok. Procyanidin je 20x účinnejší ako vitamín C a 50x účinnejší ako vitamín E. Teda na zdravie!
