receptyliteraturapotravinydiskuzezpět na úvodkde se najístkde nakoupitVEGETARIAN.CZ :
VEGETARIAN.CZ :



zpět na rozhovory





              Rozhovor s Milanom Šišmišom

                                      autorem Knihy o súcite

Občas, když čas a prostor je nakloněn a současně se spojí přání a práce správných lidí, mohou se stát hezké věci. Někdy je to povedené divadelní představení nebo koncert, jindy sportovní výkon nebo umělecké dílo. Kniha o súcite, kterou vydala na konci roku 2014 Slovenská národní knihovna, je právě takovou událostí.

Pro širokou veřejnost kniha trochu ukrytá, pro odborníky historická a vzpomínková. Přesto se zdá... jako by s vydáním knihy něco překročilo náš práh. Je to naděje.


Vegetarian.cz: Jak se to stane, že prestižní vydavatelství Slovenská národní knihovna vydá ve vlastním nákladu knihu, která je svým obsahem unikátní možná nejen v Evropě?

Milan Šišmiš: Tam, kde si ľudia prajú, vznikajú nádherné diela. Slovenská národná knižnica ich v posledných rokoch vydala viac. Ak si myslíte, že k nim patrí i Kniha o súcite, určite to poteší kolegov i iných, pretože táto kniha vznikla vďaka mnohým ľuďom. Boli to desiatky, možno až stovky spolupracovníkov a priateľov.

Z viacerých krajín vrátane Českej republiky. Teda takto tá kniha vznikla. Mohli by sme povedať z úprimných, dobrých želaní, z vôle, radosti a lásky k veci mnohých vzácnych ľudí (v knihe sa spomínajú aj menovite).

Vegetarian.cz: Kniha má název „o súcite”, ale mohla by se také jmenovat např. Historie nenásilí a vegetariánství na Slovensku, ale nejen na Slovensku. Kniha svým obsahem přesahuje hranice a to nejen ty na mapách.

Milan Šišmiš: Dejiny vegetariánstva nemožno oddeliť od „dejín“ nenásilia či jogy, pretože všetky tieto „dejiny“ navzájom súvisia. Chcel som pôvodne zachytiť len vývoj na Slovensku, ten sa mi zdal akosi v dosahu, netrúfal som si na „veľké“ dejiny vegetariánstva a ani som ich nenapísal. Čosi ma však posúvalo ku koreňom, k ich hľadaniu. A tak som sa dostal až do Indie a potom odtiaľ i do iných oblastí sveta. Doklady, ktoré som v podstate len zozbieral (necítim sa byť historikom, výskumníkom, objaviteľom v tom pravom slova zmysle), ma utvrdili v tom, že korene vegetariánstva i kultúry nenásilia sú v Indii, že India je tou kolískou, tam treba ďalej hľadať.

Sám som sa v tomto smere nedostal celkom na koniec, či na začiatok(?) toho veľkého, nádherného príbehu. Nedávno som sa napr. dozvedel, že slovo ahimsa* po prvýkrat použil praotec Bhíšma po legendárnej bitke na Kurukšétre, popisovanej v Mahábhárate (známom staroindickom epose). Keď sa pri ňom, skrz naskrz rozstrieľanom šípmi, po skončení bratovražednej vojny zhromaždili príbuzní a pýtali sa ho, plní beznádeje, ako majú – po tom všetkom – ďalej žiť, odpovedal im: „Ahimsá paramó dharma“, teda „nenásilie je tou cestou“, v tom zmysle, že cesta, šťastná cesta životom vedie cez nenásilie. Aj tým naším životom.

Teda India je tou kolískou, tam, v tradičnej (védskej) kultúre treba ďalej hľadať odpovede na otázky, týkajúce sa vegetariánstva, súcitu, ale i na mnohé ďalšie, ktoré nás trápia. Je to i naša kultúra. Máme k nej veľmi hlboký vzťah. Aj keď si to zväčša neuvedomujeme.

Vegetarian. cz: Předpokládáme, že jste vegetarián. Pokud ano, jaká byla vaše cesta k vegetariánství (k Súcitu)?

Milan Šišmiš: O vegetariánoch som prvýkrát počul ako chlapec, od svojho otca. Mal priateľa, srbského historika, ktorý sa v detstve hrával s ovečkou. Keď ju jeho rodičia zabili (bolo vtedy po vojne, asi nemali čo jesť), nedokázal sa už na mäso pozrieť. To bolo moje prvé „zistenie“, že na svete sú aj ľudia, ktorí nejedia mäso (teda iní ako my, pretože my sme ho jedli). Pocítil som k nim úctu a niečo ako vnútornú spriaznenosť.

Po rokoch ďakujem otcovi za to, že mi ten príbeh porozprával, a obom rodičom, že mi ho – neskôr – dovolili aj prežívať. Podstatné podnety v tomto smere prišli po mojom príchode do Martina, prostredníctvom svámího Mahéšvaránandu (v knihe ho spomínam tiež).

O knihe i vegetariánstve by sa dalo veľa rozprávať. Ako sa však vraví, na svete je mnoho kníh, ale nik z nich ešte nezmúdrel. Knihy nás môžu inšpirovať, usmerniť na ceste, ale kráčať po nej už musíme sami.

Prajem teda všetkým šťastnú cestu (či už s touto knihou alebo bez nej – lebo je už viac-menej rozpredaná :-) Všetko dobré v živote. Srdečne pozdravujem všetkých tvorcov i priaznivcov portálu vegetarian.cz.

Vegetarian.cz: Děkujeme za rozhovor - velmi rádi uveřejníme vybrané kapitoly z knihy...

*Ahinsá (ahimsa) = nenásilí, je morální zásada spočívající v úctě ke všemu živému ...

L.V.